Prečo nebehám ale chodím?

Vôbec sa nechcem týmto mojim článkom nikoho dotknúť, hlavne žiadneho bežca alebo cyklistu. Beh aj bike sú určite fajn, v podstate ako asi každá športová aktivita, v ktorej sa človek nájde „doma“.

Tu ide teraz ale len a len o môj vlastný názor, o moje vlastné životné skúsenosti, o môj príbeh. Nevnucujem môj názor nikomu, sú to len spísané

moje pocity, môj vlastný príbeh.

Ako tu na inej stránke môjho webu opisujem v mojom životopise, že som sa potreboval dostať zo 112 kg dolu. Ako sa mi to podarilo?

Najprv ma napadol samozrejme beh. Predsa toľko ľudí behá, navyše všade dookola som počúval, že každý kto chce schudnúť, mal by začať behať. Samozrejme, nech sa páči, skúsim aj ja. Musí to predsa fungovať. Začal som. Rozbehol som sa. Nabudený, ako to pôjde jednoducho. Figu borovú! Hneď som zistil, že nevládzem dýchať, pichá ma pri srdci a v boku, no a chrbát mi dal tiež najavo, že existuje. Tadiaľto teda naozaj pre mňa žiadna cesta neviedla. Trebalo začať trochu inak a postupne. Sadnúť na bike bolo fajn, len som si tak sedel, pomaličky krútil pedálmi a čakal som ako budem pekne chudnúť. Spotený na polceste, začalo mi byť riadne chladno. Horná polovica tela ostávala bez väčšieho pohybu, pracovali len nohy, no studený pot mi pre istotu stekal po chrbte. Zo soplíkov som sa o pár dní dostal. Toto tiež nebola tá správna cesta pre mňa.

Veľmi dobrý priateľ, tréner, na ktorého som si nakoniec len náhodou spomenul, mi dal nádej. Porozprával som mu kde som bol, kde som teraz, kam sa chcem dostať, čo som ochotný pre to urobiť, čo som pre to doteraz urobil, ako som sa cítil vtedy, ako sa cítim teraz a hlavne aké mám ciele. Áno, ciele sú veľmi dôležité! Bez nich nemám dostatočnú motiváciu. Ani vtedy, ani teraz. Cieľ bol, aby moja hmotnosť začínala osmičkou. Je jedno ako dlho to bude trvať. Tréner takto vedel o mne všetko. A čo mi potom na to všetko povedal?

„Jozef, nebehaj! Nebehaj, keď ti to spôsobuje bolesť. Pri tvojej hmotnosti neskutočne trpia kĺby. Predstav si, že tvoje koleno, členok, bedrový kĺb, musia znášať údery a otrasy spôsobené 112-timi kilami. Kašli na to! Keď budeš mať 60-70 kg, a bude ťa beh napĺňať, tak behaj koľko chceš. Ale hlavne nerob nič, čo ťa nebaví alebo čo ťa bolí! Tvoja psychika musí byť v pohode, inak sa nepohneš nikam! A už vôbec neschudneš natrvalo! Chcem od teba, aby si sa 2-3 krát za týždeň so svojou manželkou večer poprechádzal po dedine. A nerieš, či to je 2, 3 alebo 5 kilometrov. Venuj sa len večerným prechádzkam. Všetko ostatné príde neskôr. Hlavne si to užívaj a nerob nič nasilu.“

Keď som o pár týždňov neskôr povedal trénerovi, že ma tie večerné prechádzky celkom bavia a že som si pridal aj malú doobednú prechádzku v sobotu a v nedeľu, bol to dobrý základ, na ktorom sa už dalo niečo budovať. Začal som poškulovať po celkom podobnej aktivite, že vraj Nordic Walking. Nemusí to byť zlé, veď keď som bol v Tatrách, tiež som tam chodil do kopcov s takými paličkami. Začal som sa o Nordic Walking zaujímať stále viac a viac. Tréner mi k tomu len povedal:

„Choď, Jozef, choď!“

Neskôr, mi to pripomenulo známu formulku z filmu Forrest Gump: Běž, Forreste, běž! „Baví ťa chodenie, tak choď a vyhral si!“

Ďakujem, že som tento nádherný šport našiel. Začal som teda chodiť s paličkami. Samozrejme, to, že treba vedieť správnu techniku, mať okolo správnych ľudí, ktorí v tomto poradia, tak to tu nebudem spomínať. To je na celkom iný článok. Tu chcem len popísať, ako mi pomohla chôdza oproti behu a biku. Keď som začal chodiť s paličkami, snažil som sa vždy pohybovať v zóne „fat burning“. Potreboval som vycvičiť ten najdôležitejší sval v tele, srdiečko. Zlepšil som si základný postoj, rozpumpovali sa aj pľúca. Pomaly som začal zvládať dlhšie trasy alebo zrýchlovať tempo. Samozrejme som nezabudol na svoj cieľ. Na spomínanú cieľovú hmotnosť som sa dostal po 160-tich dňoch. A občas si popri walkovaní po lese aj trošku pobehnem, lebo beh je fajn, len…

Nebudem tvrdiť, že to všetko bolo „len“ pomocou Nordic Walkingu. Ja som chcel zmeniť celý svoj dovtedajší život. Takže som trošku upravil aj stravovanie. Vynechal som cukor v akejkoľvek podobe. Teda, cukor je asi vo všetkom, tak aby som bol presnejší, boli to všetky bežné sladkosti ako cukríky a čokoláda, sladké nápoje, koláče, torty, zákusky. Vynechal som tiež biele pečivo, radšej som si dal knackerbroty. Vynechal som všetko na oleji vysmážané. Rezeň v trojobale je na nerozoznanie ak sa urobí v rúre na papieri. Olej mi nerobil dobre, mal som často pálenie záhy. To je všetko čoho som sa vzdal, kým som nesplnil ciel. Keďže si svoj život bez Nordic Walkingu už neviem ani predstaviť, teraz si dám pokojne aj cukrík aj zákusok, lebo viem, že sa pôjdem znova prejsť s paličkami.

Nerozumiem, nechápem, keď stretávam pri paličkovaní bežcov alebo bežkyňe s nadváhou. Vidím ako sa trápia, ako lapajú po dychu. Neraz mám chuť sa ich spýtať, či nepotrebujú prvú pomoc. Nerozumiem prečo si títo ľudia takto ubližujú. Pravdepodobne ale o tom ani nevedia. Je mi smutno a je mi ich veľmi ľúto. Asi sa niekde dočítali, že schudnúť sa dá len behom. Prešiel som si týmto procesom. Pravdepodobne sú za tým články odborníkov, lekárov, trénerov, teda vzdelaných ľudí, nabitých teóriou. Málokedy nájdem článok od človeka, ktorý to či ono naozaj prežil. Veľmi pekne sa pozerá na 50-60 kilových bežcov. My, pekne vypapaní, by sme sa nemali nechať strhnúť davovým šialenstvom.

Týmto článkom som chcel opísať môj vlastný príbeh chudnutia a akou cestou som sa vybral. Behanie aj bicyklovanie je super, ale nie vždy a nie za každú cenu! Možno tieto riadky niekomu pomôžu aspoň zamyslieť sa nad tým, čo ide urobiť, ako to urobí a aký má cieľ.

Pamätajte, že Vás to všetko musí baviť, musíte mať z toho čo robíte, dobrý pocit.

Ak je to akykoľvek šport, nakoniec vyhráte!

Jožo